Veľmi príjemný a pohodový rozhovor s Jackom Wilsherom viedol David Hirshey z ESPN, v ktorom sa mladý anglický reprezentant rozhovoril nielen o novej sezóne a posilách. Ak chcete vedieť, čo si myslí Jack o Gonzalovi Higuaínovi či Waynovi Rooneym, rozhodne čítajte ďalej.

Jack Wilshere oddychoval na Manhattane a z jeho terasy bol nádherný výhľad na okolie, na ženy v bikinách opaľujúce sa pri bazéne, no okrem nich ste mohli zazrieť i mladého chlapca s dlhými vlasmi a baseballovou šiltovkou: „Aha, to je Harry Styles zo skupiny One Direction,“ zneli slová anglického reprezentanta ležiaceho na lehátku pod obrovským slnečníkom a následne dodal: „Chodil s Taylor Swift..., ale to aj milión ďalších chalanov.“

Ako by to bolo včera, keď Jack vo veku 16 rokov debutoval za Arsenal v lige ako najmladší hráč v klubovej histórii. Bolo to už pred piatimi rokmi, no do dnes je vnímaný ako najperspektívnejší hráč celého Anglicka, ktorý má viesť svoju krajinu i Arsenal k úspechom. Uvedomíte si, ako letí čas, keď vidíte tohto mladého muža, ktorý je už dokonca otcom, vzorným otcom.

Môžeme si len predstavovať čo všetko mohol Wilshere stihnúť na ihrisku, nebyť zranení, ktoré ho obrali o takmer dva roky času. Doposiaľ si pripísal len 7 štartov za Albion (debutoval vo veku 18 rokov) a 62 vystúpení v drese s kanónom na hrudi.

Poďme ale na to, čo všetkých určite najviac zaujíma. Ako si na tom teraz? Čo tvoj členok?
„Stopercentne fit. Naozaj sa veľmi teším na poriadnu predsezónnu prípravu. Poslednú som nemal a telu to proste chýba. Potom sa musíte akoby hrať na naháňačku a snažiť sa dostihnúť to, čím si ostatní prešli počas prípravy. Je to šanca ukázať manažérovi, že si skutočne zaslúžite byť v tíme. Myslím, že každý sa o to bude snažiť, konkurencia bude na každom poste. Ale to je len dobre, pokiaľ chce mužstvo bojovať o trofeje, musí mať široký káder. Nemôžete čakať, že tých istých 11 hráčov bude hrať týždeň čo týždeň.“

Tešíš sa, že Gonzalo Higuaín je čoraz častejšie spájaný s prestupom na Emirates?
„Nikdy som proti nemu nehral, ale každý kto hrá za Argentínu a Real Madrid, musí byť zákonite nesmierne kvalitný hráč.“

Keď už je reč o kvalite. Videl si na webe fotky Higuaínovej manželky, ktorá ako modelka prezentovala spodnú bielizeň? Ak čírou náhodou nie, vytlačil som ti aj obrázok. Pozri sa.
„[Wilshere dokorán roztvorí oči a usmeje sa od ucha k uchu] To je presne typ obrázka, ktorý by šiel na nástenku do šatni. Niektorí hráči radi takto vyvesia fotky priateliek a manželiek spoluhráčov a potom sa navzájom podpichujú.“

Naozaj? A kto je taký nezbedník?
„[Smiech] Nepoviem, prezradím len toľko, že to nie je nikto z Angličanov.“

Hovorí sa, že by sa jeden Angličan mohol pridať do zbierky. Žeby Wayne Rooney?
„Ak by sa tak stalo, bolo by to úžasné. Je to presne ten typ hráča, ktorý vám vyhráva trofeje. Jeho meno na drese naháňa súperom strach. To je niečo, čo nám občas chýba.“

Čo? Trofeje alebo strach súpera?
„[Smiech] Oboje.“

Bol pre teba Rooney vzor, keď si vyrastal?
„Áno, určite. Keď sa prvýkrát dostal na scénu, mal len 16 rokov a vsietil nádherný gól proti Arsenalu. Ako 18-ročný si už zahral na EURE. Myslím, že to bol najlepší hráč Anglicka za posledných 8 rokov. Keď mladí chalani ako ja, Theo Walcott či Alex Oxlade-Chamberlain prídu do seniorského národného výberu, on si vás vezme pod svoje ochranné krídla.“

Aké to je hrať proti nemu na klubovej úrovni?
„Úplne iné [smiech]. Je to typ hráča, ktorý na ihrisku nemá zľutovanie, na trávniku nepozná priateľa a ide aj cez mŕtvoly.“

Takže ste si v tomto smere trochu podobní?
„Myslím, že v Anglicku je tak potrebné občas hrať. Pozrite sa na anglických záložníkov, ktorí zožali úspech, všetci tak hrali – Gerrard, Scholes...“

Dúfam, že nechceš oberať súpera o lopty ako Paul Scholes?
„Heh, ale Paul bol zase brilantný v iných veciach.“

Myslíš, že sa mužstvá teraz čoraz častejšie na teba zameriavajú svojimi zákrokmi v nádeji, že na moment stratíš svoju koncentráciu, prestaneš sa ovládať a vyfasuješ žltú kartu?
„Zdá sa ti, že som často faulovaný? Áno, ale myslím si, že je to skôr preto, lebo rád prevezmem loptu v hĺbke poľa a vediem ju do útočnej fázy. Nemyslím si však, že by z toho vznikali nejaké potýčky.“

Máš obavu o budúcnosť anglického futbalu po tom, čo si sledoval zlyhania výberov do 20 a do 21 rokov?
„Samozrejme, že je to veľké sklamanie. Sedíte pred telkou a rozmýšľate o tom, ako radi by ste im pomohli. Hral som v U16 s viacerými hráčmi, ktorí teraz hrajú za U21 a viem, že niektorí z nich sú nesmierne talentovaní. Napríklad taký Wilfred Zaha. Len preto, že im nevyšiel jeden turnaj, ešte neznamená, že budúcnosť anglického futbalu je v ohrození. Určite nie s takými hráčmi ako Phil Jones, Tom Cleverley, Danny Welbeck...“

Sám seba si nezmienil, prečo? Máš už po krk toho, že ťa všetci nazývajú ako svetlú budúcnosť všetkého od Arsenalu, cez Anglicko až po celú západnú civilizáciu? 
„Lichotí mi to, ale niekedy mi je z toho trochu smiešne. Veď dokonca ani Lionel Messi nemôže vyhrať majstrovstvá sveta pre Argentínu sám. Musí mať okolo seba ďalších hráčov a ako som už raz povedal, myslím, že v anglickom národnom mužstve mám okolo seba takých hráčov.“

Nie je to tlak, že ľudia od teba očakávajú nadľudské výkony?
„Aký tlak? [smiech] Obdivujem hráčov, ktorí sa s tým dokázali vysporiadať pomerne jednoducho ako Cesc Fabregas alebo Robin van Persie. Sú chvíle, kedy cítite, že ak chcete vyhrať, musíte vystupňovať svoje úsilie a prevziať kontrolu. Ale to je o mentalite, buď ju máte alebo nemáte. Nemyslím si, že môžete niekomu len tak povedať – OK, teraz prevezmi hru na svoje plecia. Nechápte ma zle. Samozrejme, že manažér mi pomáha zo všetkých síl, ale toto je niečo, čo musí mať hráč v sebe.“

Ako si sa cítil po prvom polčase zápasu s Bayernom na Emirates, keď fanúšikovia svojich hráčov vypískali?
„Bayern je pravdepodobne najlepší tím, proti ktorému som kedy hral, dokonca lepší než Barcelona. Vedeli sme, že to bude ťažké, avšak oni nás takticky i fyzicky vo všetkom prevýšili v priebehu prvého polčasu. Keď hráte doma, niečo také rozhodne nečakáte, takže úplne rozumiem frustrácii fanúšikov. Myslím, že v druhom polčase sme si opäť získali rešpekt a ešte väčší, keď sme ich porazili 2:0 na ich pôde.“

Čo ti prebieha hlavou, keď čítaš správy o tom, že Pep Guardiola by ťa rád videl v budúcnosti ako hráča Bayernu?
„Samozrejme, že mi to lichotí. Akoby aj nie, veď sú momentálne najlepším mužstvom v Európe. Ale ja som predsa hráčom Arsenalu, podpísal som nový dlhodobý kontrakt a chcem sa sústrediť len na sezónu, ktorá nás čaká.“

Pred začiatkom minulej sezóny si povedal, že tretie miesto je pre klub, akým je Arsenal, neakceptovateľné. Napokon ste ale skončili až na štvrtej priečke. Čo sa musí zmeniť?
„Keď sa pozeráte na typ hráča, ako je Higuaín, ktorý je spájaný s Arsenalom, musíte byť spokojný. Myslím, že potrebujeme niečo navyše, trochu mužstvo doplniť a posilniť. Musíme mať široký káder ako United alebo City, oni môžu vymeniť celú obranu a aj tak vyhrajú. Neexistuje, aby United dokázali vyhrať trofej s 18 hráčmi.“

Musím ťa upozorniť, že si v našom rozhovore už tretíkrát použil slovo trofej. Nie ste tým už v mužstve tak trochu posadnutí?
„Nie je žiadnym tajomstvom, že musíme vyhrať trofej. Koľko to už je? Sedem či dokonca osem rokov bez úspechu? Hráči sú pod tlakom, každý z nás veľmi chce a neraz sme mali blízko, napríklad finále Carling Cupu pred pár rokmi. Myslím, že keď sa nám podarí získať jednu, ďalšie nenechajú na seba dlho čakať.“

Či tomu niekto verí alebo nie, boli časy, keď Arsenal bežne zapĺňal police pre trofeje...
„Minule som v televízii pozeral Premier League show a bolo to o ére Invincibles. Muselo to byť úžasné hrať v tíme, ktorý vedel, že si ide pre víťazstvo zakaždým, keď vkročí na ihrisko.“

Jednou z najsilnejších stránok toho tímu bola rovnováha a sila v zálohe, ktorú tvorili hráči ako Robert Pires a Freddie Ljungberg. Dokážete ich so Santim Cazorlom napodobniť?
„Nezabudnite, že pre Santiho to bola prvá sezóna v Premier League a myslím, že sa adaptoval skvele. Bol pravdepodobne našim najlepším hráčom, obaja sa však ešte musíme učiť a zvyknúť si na seba. Myslím, že nám to najlepšie fungovalo, keď som hral trochu stiahnutý a on bol predo mnou. Rovnako ako s Cescom Fabregasom pri našej prvej sezóne. Avšak Cesc je iný typ hráča ako Santi. Santi rád hrá na malom priestore. Náš vzťah sa vyvíja veľmi dobre a myslím, že v ďalšej sezóne nám to spoločne pôjde ešte lepšie.“

Čo si myslíš o slovách Wengera, podľa ktorého vraj tvoj návrat po zranení trochu uponáhľal, pretože ťa tím v boji o Ligu majstrov potreboval?
„Vždy som mal s bossom dobrý vzťah, rovnako ako aj so Stevom Bouldom v mládežníckych kategóriách. Obaja sa snažia chrániť ma a povedali mi, aby som sa necítil pod tlakom pri mojom návrate do mužstva až do doby, kým nebudem úplne fit. Avšak ako hráč chcete prirodzene hrať každý zápas, najmä keď ide o zápasy, ktoré môžu rozhodnúť o celkovom umiestnení na konci sezóny. Takže som zrejme nebol úplne pripravený, čo sa odzrkadlilo aj na ihrisku.“

Ak by si mal opísať svoju doterajšiu futbalovú kariéru troma slovami, aké by to boli?
„Vzrušenie. Frustrácia... [Tu sa Wilshere pozastavil a bolo vidieť, že sa trápi nad tretím slovom, ktoré by zhŕňalo jeho minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Napokon to z neho predsa len vyšlo...] Nádej.