Sem vložte příslušný text včetně HTML syntaxe nebo v případě nevyužití této části vše vymažte - tedy včetně tohoto textu!
V lete prišiel z francúzskeho Lille, kde získal majstrovský titul a stal sa druhým najlepším strelcom mužstva. Už v prvom zápase za Arsenal sa stihol „vyznamenať“ a upozornil tak celú futbalovú verejnosť na svoju osobu. Rodák z Pobrežia Slonoviny s jedinečným účesom a pýtate sa, že kto to je? No predsa Gervinho.
Ledva sa začala nová sezóna Premier League, nová posila londýnskych „Kanonierov“ na seba stihla upozorniť už v prvom v zápase na pôde Newcastlu, keď sa Wengerova letná posila zapojila do potýčky so známym búrlivákom Joeym Bartonom. Ten vyštartoval po Gervinhovi po údajnom nafilmovanom páde, lenže ako ukázali zábery zo záznamu, hráč Arsenalu nesimuloval, no po facke, ktorú uštedril Bartonovi, dostal stopku na tri zápasy. Celá situácia mala dohru ešte aj na Twitteri, kde si medzi sebou vymieňali názory Jack Wilshere a Joey Barton, ktorý medzičasom prestúpil do QPR a pri vzájomných súbojoch oboch klubov sa bude zrejme na čo pozerať.
Ďalšou bodnou rana do srdca severolondýnskeho klubu bola hanebná porážka na Old Trafford, kde domáci United vyklepali svojho súpera v pomere 8:2. Gervinho, ktorý si v tom čase už odpykával trojzápasový trest, sledoval zápas v televízii vo svojom novom dome, kam sa presťahoval z hotela, v ktorom bol dovtedy ubytovaný. Potom vyrazil späť do Lille – za kamarátmi a za rodinou, ktorá sa k nemu pripojila už aj v Londýne a vraj to pomohlo. Reprezentačný hráč prestúpil do Arsenalu v neľahkej situácii – z klubu odišli Cesc Fabregas a Samir Nasri, o ktorom si Gervinho myslel, že budú hrať po jednom boku. Navyše Arséne Wenger bol pod tlakom, pod akým za svojho pôsobenia pri kormidle ešte nebol a všetko to vyzeralo, ako by sa mal Arsenal rozsypať ako domček z karát.
Pre hráča, ktorý práve prišiel do klubu, to neboli asi dvakrát najpríjemnejšie starosti, veď čo by vám za takejto situácie behalo v hlave? Gervinho však medzitým ukázal svoju genialitu v zápase proti Udinese, kde pred prvým gólom, ktorý naservíroval Robinovi van Persiemu, odviedol skvelú robotu a pomohol tak klubu sa kvalifikovať do skupinovej fázy najprestížnejšej európskej súťaže. Ani postup však nezamietol krízu pod prah a Gervinhov návrat po trojzápasovom dištance bol okorenený trpkou prehrou na pôde Blackburnu Rovers, ktorému „Kanonieri“ podľahli 4:3. Ani premiérový gól Gervinha v novom drese nezmenil nič na skutočnosti, že Arsenal padal hlbšie a hlbšie.
„Keď sa dostanete do klubu, v ktorom veci práve nejdú podľa predstáv, nie je to bohviečo. Nemusíte hneď ľutovať svoj výber, ale pýtate sa, prečo k tomuto došlo počas vašich prvých týždňov v klube. Mužstvom otriasli odchody Fabregasa a Nasriho, bola to preň veľká rana,“ priznáva 24-ročný hráč, ktorý však ako tvrdí, nikdy nestratil vieru, pretože práve Arsenal bol jeho obľúbený klub odmalička, ešte keď Gervinho pôsobil na čiernom kontinente vo futbalovej akadémii Asec Mimosas v Abidjane, ktorú založil priateľ Arséna Wengera, Jean-Marc Guillou. Pýtate sa, kto bol obľúbený hráč nášho krídelníka? No predsa Thierry Henry.
Gervinhove kroky smerovali do belgického Beverenu, s ktorým má Arsenal dobré vzťahy a už vtedy bol ešte len 18-ročný hráč pod drobnohľadom Arséna Wengera. A ako Gervinho priznáva, bolo úžasné čítať v novinách o sebe a možnom presune na Emirates Stadium. Africký rodák bol však ešte primladý a tak nasledoval presun do Le Mans, odkiaľ sa potom Gervinho pobral do Lille, no ako priznáva, myšlienka prestupu do Arsenalu bola v jeho mysli neustále. „Hovoril som si, že jedného dňa prestúpim do Arsenalu, vždy to bol môj sen,“ hovorí „vlasatý“ chlapík, ktorému sa sen napokon splnil.
O hráča Arsenalu bol v lete záujem z viacerých klubov, no len čo zavolal Arséne Wenger, nebolo o čom diskutovať – Gervinho vedel, kam povedú jeho ďalšie kroky a kde zakotví. Ťažký štart do sezóny by však nemal zanechať žiadne následky. „Nikdy som nemal žiadne pochybnosti, ťažký štart nám len pomohol,“ nechal sa počuť 24-ročný reprezentant Pobrežia Slonoviny, ktorý hovorí plynule francúzštinou, no postupne sa zdokonaľuje aj v angličtine. Na svoj mladý vek sa tento hráč stihol predstaviť už na majstrovstvách sveta, Africkom pohári národov, olympijských hrách, v Ligue 1 a teraz hrá v najlepšej súťaži sveta a ako čerešničku na torte k tomu všetkému pridáva aj Ligu majstrov.
Na pohľad vyzerá byť tolerantný, zdvorilý a plachý. Len ťažko by ste si ho predstavili v strede šatne, ako niečo rozpráva. Lenže prvý pohľad môže klamať – Gervinho má v sebe zabudovanú nezameniteľnú cieľavedomosť, ktorú dostal do vienka už vo svojej komunite v obci Abobo na severnej strane Abidjanu. Práve jeho cieľavedomosť môže pomôcť Arsenalu. Gervinho prišiel do Arsenalu ako šampión, jeho 15 gólov a 10 asistencií pomohlo Lille k zisku titulu po 56 rokoch a s jedlom rastie chuť, o čom svedčia aj nebojácne vyhlásenia.
„Pokúsime sa vyhrať všetko. Všetci v Anglicku predpokladajú, že Arsenal niečo vyhrá a fanúšikovia takisto. Ligu, Ligu majstrov, Fa Cup... môžeme vyhrať všetko. Možné je totižto všetko. Najdôležitejšou vecou je vyhrať jednu alebo dve trofeje na konci sezóny a to je to, čo chcem. Po prestupe z Lille mám skutočnú chuť po trofejach,“ hovorí odvážne Gervinho, ktorý však bude Arsenalu v januári chýbať viac ako tri týždne, keďže bude reprezentovať svoju krajinu na Africkom pohári národov, ktorý sa uskutoční v Gabone a Rovníkovej Guinei. Pobrežie Slonoviny je vždy označované za jedného z najväčších favoritov, no podobne ako Arsenal, dokáže zlyhať v najnevhodnejšiu chvíľu.
„Pobrežie Slonoviny je ako Arsenal. Nevyhrali sme nič už od roku 1992 a to je už pridlhý čas. Máme dobrých hráčov a situácia sa dá porovnať s tou v Arsenale. Neustále hovoríme o tom, že ideme turnaj vyhrať, no nikdy sa nám to nepodarí,“ láme si hlavu hráč, ktorý je vo svojej vlasti oslavovaným hrdinom za svoje skvelé výkony v národnom mužstve, napríklad na olympijských hrách v zápase proti Argentíne, ktorý africká krajina síce prehrala 2:1 aj vďaka gólu Lionela Messiho, no Gervinhova hviezda žiarila v zápase takisto.
Francúzska najvyššia súťaž je v africkej krajine pomerne ostro sledovaná a ligové víťazstvo Lille s Gervinhom v zostave bolo v krajine zaujímavo oslavované, a to až tak, že jedna miestna skupina zložila 24-ročnému krídelníkovi pesničku. „Skupina hudobníkov v Pobreží Slonoviny o mne zložila pesničku. Text hovorí o tom, ako si krajina prešla neľahkým obdobím a ľudia ma vidia v televízii oslavovať titul, pričom zabúdajú na svoje starosti a problémy.“ Gervinho veľmi dobre vie, o čom hovorí. Krajina bola postihnutá občianskou vojnou a hráč londýnskeho Arsenalu si veľmi dobre pamätá na utrpenie, ktoré prežíval vo svojej rodnej obci Abobo, ktorá je jednou z najhustejšie obývaných v celej krajine. „Život pre mňa a moju rodinu bol nesmierne ťažký, prešli sme si veľmi zložitým obdobím,“ rozpráva hráč o utrpení, ktoré zažil vo svojej mladosti.
Futbal však priniesol nádej a spásu a odvrátil tak hrôzy vojny, ktoré číhali v rodnej krajine na celú rodinu Gervinha a nielen na jeho rodinu. „Vďaka futbalu si môže dovoliť moja rodina žiť lepšie. Futbal doslova zachránil moju rodinu a je pravdou, že zachránil mnoho rodín v Afrike. Dáva nám prostriedky na to, aby naše rodiny mohli žiť lepšie. Bol som prijatý do futbalovej akadémie v Abidjane v roku 1997 po tom, čo som začal hrať v malom klube La Colombe a keď rodina vidí svoje dieťa v akadémii, dúfa a verí, že je už len krôčik od úspechu,“ pozastavuje sa nad ťažkou situáciou na čiernom kontinente jeden z najlepších afrických hráčov súčasnosti.
Aj práve kvôli tomuto faktu nebolo ťažké presvedčiť hráča čiernej pleti, aby pracoval pre orgnizáciu Save the Children (Zachráňte deti), ktorej hlavným partnerom je práve Arsenal a má za úlohu zabezpečiť lepší život pre deti na celom svete. Bolo to práve v tejto akadémii, kde Gervinho dostal svoju brazílsku prezývku, odvodenú od svojho krstného mena Gervais. Práve tu si vytvoril hlboký vzťah s niektorými ostatnými hráčmi, či už Salomonom Kalouom, Didierom Zokorom, Emmanuelom Ebouem alebo s Yayom a Kolom Tourém. „Kalou bol mojím najlepším priateľom. Ešte predtým, než som prestúpil do Arsenalu, som sa bol párkrát na neho pozrieť v drese Chelsea, takže som už tak trochu poznal aj mesto a milujem na ňom všetko, až na tú zimu,“ dodáva s úsmevom hráč s číslom 27 na svojom drese.
Gervinho má blízko aj k ďalšiemu útočníkovi londýnskej Chelsea, Didierovi Drogbovi, keď bol dokonca hosťom na jeho svadbe v júni tohto roka. Jeho adaptácia na nové prostredie bola uľahčená aj situáciou, ktorá je spomínaná už vyššie v článku. Hneď vo svojom prvom vystúpení za Arsenal bol Gervinho v zápase s Newcastlom faulovaný, lenže rozhodca to nepostrehol a Joey Barton si to chcel s novým hráčom „Kanonierov“ vybaviť ručne stručne, lenže po „facke“ a strkanici skončil na zemi práve anglický záložník. Gervinho sa však bráni a stojí si za svojím názorom. „Bol tam na mňa faul, Cheik Tioté ma fauloval a záznam to jasne preukazuje, ale ľutujem spôsob, akým som na danú situáciu reagoval. Je to spôsob, akým Barton hrá, je to jeho charakter, no ja sa nad tým už nepozastavujem.“
Africký hráč si už za krátky čas na Ostrovoch stihol získať mnohých obdivovateľov vďaka svojej skvelej technike a schopnosti premieňať myšlienky na skutočnosť. „Kanonieri“ si už zaistili postup medzi 16 najlepších tímov Ligy majstrov a existuje možnosť, že Gervinho narazí so svojím novým zamestnávateľom na toho bývalého a stretne sa zoči-voči aj s Edenom Hazardom, o ktorého Arsenal údajne javí veľký záujem. „Budem odporúčať pánovi Wengerovi, aby sem Edena priniesol. Jeho hra by Arsenalu skutočne vyhovovala,“ dodal na záver prosebne hráč s jedinečným účesom, ale aj jedinečnými schopnosťami. Presne taký je Gervinho, otec troch detí, a to má len 24 rokov. Slušný výkon, čo poviete?
Sem vložte příslušný text včetně HTML syntaxe nebo v případě nevyužití této části vše vymažte - tedy včetně tohoto textu!