Kto by to bol povedal, že sa futbalista, ktorý sedem rokov obliekal dres slávneho Arsenalu a nastupoval proti najlepším hráčom planéty na obrovských štadiónoch, môže dostať do stavu, kedy sa musí schovávať pred exekútormi, spávať na koberci na podlahe, nemôže si dovoliť ani práčku a premýšľa o samovražde. Takýto ťažký osud postihol obľúbenca fanúšikov a večného zabávača kabíny Emmanuela Ebouého.

Pred 11 rokmi sa teraz už 34-ročný rodák z Pobrežia slonoviny zúčastnil finále najbohatšej a najprestížnejšej futbalovej súťaže. Ako člen kádru Arsenalu zarábal veľké peniaze, mohol si dovoliť žiť v luxusnom príbytku a voziť sa na tých najrýchlejších a najdrahších autách. Od tej doby ale uplynulo dosť času a celá situácia sa zmenila na nespoznanie.

Bývalý „Kanonier“ Emmanuel Eboué trávi svoje dni skrývaním sa pred dotieravými exekútormi, niekedy noci trávi len na podlahe v dome u svojej sestry, jazdí hromadnou dopravou a aj svoje oblečenie si perie len v rukách, pretože si nemôže dovoliť kúpiť ani len automatickú páčku.

Pravý obranca uvádza, že boj o majetok ho dotlačil takmer ku samovražde: „Chcem, aby mi Boh odpustil a pomohol mi. Len on mi dokáže z hlavy vyhnať tie príšerné myšlienky, ktoré sa mi pravidelne zo zúfalstva objavujú,“ uviedol Emmanuel v snahe podporiť ostatných, ktorí si prejdú tým, čím on, aby sa v utrpení neutápali sami, ale nech s ním vyjdú na povrch.

Z Arsenalu síce odišiel, no na Emiartes Stadium jeho meno nikdy nezabudnú a vždy na neho spomínajú s úsmevom. Nikdy nezabudnú na jeho pozitívny prínos v kabíne, či výkony, ktoré doviedli v roku 2012 Pobrežie slonoviny do finále Afrického pohára národov. Radosť však v priebehu rokov vystriedal plač, zúfalstvo a hlboký strach z budúcnosti.

Po roku bez futbalu, keďže dostal BAN za nezaplatenie svojmu bývalému futbalovému agentovi na konci svojho pôsobenia v tureckom Galatasaray v roku 2015, na začiatku aktuálnej sezóny prestupoval Eboue do celku Turk Ocagi Limassol, kde pri klasických lekárskych testoch bola objavená v jeho krvi abnormalita. Turecké médiá vo veľkom informovali, že sa jedná o HIV, čo sa ale žiadnym oficiálnym stanoviskom nepotvrdilo. Jedno je však jasné, kvôli zdravotným ťažkostiam Afričan nemôže hrať futbal.

Emanuel so svojou ženou a dieťaťom ešte v čase šťastného manželstva

Za ten rok, kedy bol suspendovaný, prišiel takmer o všetko: prehral rozvodové konanie so svojou bývalou manželkou Aurelie, ktorá na základe rozhodnutia súdu zinkasovala takmer celý majetok, vrátane nehnuteľnosti, čo malo za následok naťahovanie sa s policajtmi a exekútormi. Navyše ho jeho ex úplne odlúčila od jeho troch detí, ktoré od rozvodu ani raz nevidel. Niečo také je pre otca silná rana, z ktorej sa naozaj len ťažko spamätáva. Aby toho nebolo málo, zomrel jeho starý otec Amadou Bertin, ktorý ho prakticky vychoval a po nehode na motorke naposledy vydýchol aj jeho brat N’Dri Serge.

Práve plynú posledné dni lehoty určenej súdom na to, aby Emmanuel odovzdal svojej bývalej manželke aj poslednú časť majetku, potom bude budúcnosť tohto futbalistu už naozaj len vo hviezdach: „Už nemám peniaze na drahých právnikov a advokátov. Nezostalo mi nič. Som sám v dome a som v neustálom strachu, ktorý deň mi zaklope polícia s príkazom na úplné vysťahovanie. Niekedy ani nezapínam svetlá, aby z ulice nikto nevidel, že som doma a zabarikádoval som dvere svojimi poslednými vecami.“

„Je to predsa môj dom, kúpil som ho za vlastné peniaze, ale teraz trpím strachom, že mi ho každým dňom vezmú. Nechcem predávať svoje oblečenie a ten zvyšok, čo mi zostal, budem bojovať až do konca, lebo toto nie je spravodlivé.“

Eboue zarábal v Arsenale milióny ročne, v Galatasaray do roku 2015 zarobil za rok tiež niečo vo výške 1,5 milióna libier. V roku 2016 sa mal konať jeho veľký návrat do Premier League v drese Sunderlandu, no BAN zo strany FIFA za nevyriešené účty s bývalým agentom tomu zabránili. 

Emmanuel v rozhovore priznal, že bol veľmi naivný, keď všetky svoje peniaze nechal spravovať svojou manželkou. Taktiež tvrdí, že na základe rád od skupiny ľudí učinil veľmi zlé rozhodnutia, na základe ktorých prišiel v krátkom čase o dosť veľa peňazí. Nemá veľké vzdelanie a vôbec sa nevyznal vo financiách, práve preto všetko nechával na svoju ženu. Ak aj niekedy navštívil banku, bolo to vždy v sprievode Aurelie, ktorá sa o všetko postarala.

„Keď sa pozriem spätne do minulosti, hovorím si, Emmanuel, ty si ale naivný... Kde si mal predtým rozum? Je to pre mňa ťažké. Všetky peniaze, ktoré som si zarobil, šli priamo mojej žene a deťom. V Turecku som zarobil 8 miliónov eur, 7 z toho šlo na účet priamo nej. Čokoľvek mi kázala podpísať, som podpísal,“ sťažuje si bývalý pravý obranca Arsenalu.

„Bola to predsa moja žena. Problémy s FIFA som mal preto, lebo som naslúchal rady ľudí, ktorí mi mali pomáhať a radiť mi. Počúvol som ich a výsledkom bol ročný zákaz futbalovej činnosti zo strany FIFA,“ dodal Eboue, ktorý už nemá ani jedno auto a teda v Londýne jazdí pomocou karty Oyster mestskou hromadnou dopravou.

Tridsaťštyriročnému rodákovi z Pobrežia slonoviny zostala už iba jeho sestra, u ktorej často spí na koberci v jej obývačke. Priznáva, že dokonca sledovanie televízie v ňom vzbudzuje negatívne myšlienky a frustráciu: „Keď vidím napríklad Thierryho Henryho, ako futbalového experta v televízii, som rád za neho, no zároveň zahanbený a zničený z toho, ako som oproti nemu dopadol ja. Keď vidím svojich bývalých kolegov v TV, hovorím si, že tam som mohol byť aj ja. Je to pre mňa veľmi ťažké, keď sa s nimi porovnám.“

Jeho setra Yasmin a ďalší dobrý priateľ bývalý útočník Portsmouthu a Newcastle Lomana Lua Lua sú jediní dvaja ľudia, ktorí mu dodávajú silu neskoncovať so životom. „Byt mojej sestry nazývam bunkrom, pretože sa tam schovávam, má však svoju vlastnú rodinu a nechcem ich rušiť, tak spávam len na podlahe v obývačke.“

Tento rok to sú prvé Vianoce, ktoré Emmanuel trávi bez svojich troch detí – dcéry Clara (14),  Maeva (12) a syn Mathis (9): „Veľmi ma to bolí, zo začiatku mi zvykli aspoň zavolať, no teraz už nemám absolútne žiadny kontakt. Bolí to, život bez nich.“

Vzdávať sa ale netreba a práve tento príklad by mohol slúžiť aj mladším futbalistom, ktorí si možno teraz myslia, že majú všetko, no ako vidíte, o celý život a blahobyt sa dá prísť aj za jeden jediný rok: „Vždy keď si periem v rukách svoje nohavice či tričká, moje ruky zostávajú silné. Robil som na farme a viem, čo je práca. Som vďačný svojej babičke, ktorá ma ešte ako malého chlapca naučila variť, upratovať, prať. Všetko, čo by mal mladý muž ovládať. Ďakujem aj Bohu, že som stále nažive. Nechcel som, aby veci takto dopadli a neželám nič podobné ani najhoršiemu nepriateľovi.“

Kým sa Eboue bude môcť plnohodnotne vrátiť k futbalu, privítal by akúkoľvek šancu od Arsenalu či kohokoľvek iného: „Prijal by som pomoc od kohokoľvek, ale ak by mi chcel pomôcť môj bývalý klub, bol by som neskutočne šťastný. Možno by som vedel pomáhať mladým hráčom? Stretol by som síce známe tváre, po boku ktorých som hrával a cítil by som sa zahanbene a v rozpakoch, ale musel by som to zvládnuť,“ dodala na záver bývalá 27-ka.